Dalibor

Nájdené nákladné vozidlo s mŕtvymi migrantmi (utečencami) vyvolalo ako keby plačlivú emocionálnu obrodu medzi liberálmi, piatou kolónou a  politikmi vyznávajúcimi západné hodnoty života v ich boji za čo najviac migrantov medzi nami. Pritom už ani nestačíme sledovať správy o stovkách utopených utečencov v Stredozemnom mori. Utekať z členskej krajiny EU Grécka cez Macedónsko, Srbsko až do vysnívanej západnej destinácie vyvoláva plno otáznikov. Mnoho Slovákov by rado získalo azyl v Grécku a prijímalo ich sociálnu podporu ako tú našu. Tragický osud niektorých migrantov je však z hľadiska celého sledovania presunov a migračných vĺn za posledné mesiace až roky už len štatistický. Na niekoľko tisíc obetí, prešlo niekoľko 100 – tisíc do cieľových staníc. (Tu by sa zišiel názor bezpečnostných odborníkov na percentuálnu prípustnú odchýlku pri takýchto veľkých manévroch).

Zaujímavá je aj definícia migrantov a utečencov. Aspoň podľa môjho obmedzeného názoru je utečenec pokorený človek, ktorý prešiel niekoľkomesačným mučivým hladovým pochodom od jedného utečeneckého tábora k druhému kde by mohol naplniť svoje základné životné potreby. Z týchto ľudí zväčša sú to ženy s deťmi, starci cítiť vďačnosť za každú pomoc či už potravinovú alebo možnosti nejakého prístrešku a pocitu bezpečia. Väčšinou sú tieto obete v Európe málo viditeľné nakoniec dôjdu iba za hranicu susedného  štátu alebo do ešte bezpečnej enklávy v ich domovskom štáte.  Väčšina migrantov čo som mohol vidieť sú dobre oblečení, živený mladí muži v produktívnom veku. Dovolím si dokonca tvrdiť že lepšie vyzerajúci ako priemerný zárobkový medián na Slovensku. Pekné oblečenia podľa poslednej západniarskej módy, I – Phony, drahé hodinky, ….   Svojím agresívnym správaním, neustálymi požiadavkami na kvalitu imigrant-care servisu v tej-ktorej krajine vyvolávajú nepokoj u miestneho obyvateľstva u ktorého zväčša príde k rozčarovaniu, že na štandard ktorí majú niektorí imigranti oni nemajú a pritom ťažko pracujú a odvádzajú dane krajine, ktorá ich obratom takto rozdáva.

Na Slovensku začíname cítiť hystériu mimovládnych organizácii ohľadne ľudskosti, pomoci, humanizme, európskych hodnotách, a pod. Apeluje sa aj na naše vysťahovalectvo v minulosti ale aj v súčasnosti. Avšak je komické vyžadovať od krajiny kde ľudia opúšťajú svoje domovy pomoc iným možno sociálne lepšie postaveným ľuďom. Ktorá organizácia v SR pomáha mladým pri zakladaní rodín, slobodným matkám s deťmi v takom masovom meradle ako požadujú od nás aby sme im pomáhali. Nevieme si radi už pomaly tretie desaťročie s našimi marginalizovanými skupinami u ktorých sa aj situácia z roka na rok zhoršuje. Jednoducho sme krajina vysávaná zo ziskov s najnižšími platmi v Európe kde väčšina ľudí žije od výplaty k výplate a nezriedka z ruky do úst. Dokonca Heretici v sutanách začínali vyzývať veriacich v kostoloch aby začali pomáhať ich ideologickým nepriateľom, čo už mi príde ako jeden z posledných klincov do ich rakvy.

Prečo sa celá zmes pocitov rozhorčenia, žiaľu, spravodlivosti, zúfalstva, súcitu prečo sa tá lavína nepresunie na boj proti organizovaným skupinám, ktorí z toho majú nenormálny biznis ? Prečo po vzore naj demokratickej krajiny, kolísky a záruky demokracie civilizácie,  nevykonávame nad pašerákmi drog a ľudí, vrahov výnimočný trest priamo na mieste ? Prečo sa nepredchádza takýmto vlnám už priamo v ich štáte ? Keď im dokážeme (NATO) rozbombardovať domy a civilnú infraštruktúru, vykrádať ich prírodné zdroje prečo im nevieme pomôcť obnoviť  ich krajinu ?