Dalibor

Ak o kríze debatovať z tohto hľadiska tak v rovine virtuálnej ekonomiky (akciové, hedžové a rôzne iné fondy, združenia) alebo reálnej ekonomiky, ktorá by mala byť blízka aspoň väčšine obyvateľstva. Podľa istého ekonóma je virtuálna ekonomika mnohonásobne väčšia ako reálna ekonomika, pritom záchvevy a otrasy oveľa viac väčšina ľudí cíti ak sa pretavia do reálnej ekonomiky. A samozrejme skoro som zabudol hlavne z hľadiska mikroekonomiky rodinného rozpočtu.

Aj pri tejto úvahe sa nám objavia spojené nádoby, protiklady a rozpory. Vo fyzike pokiaľ si ešte matne pamätám pri popise javov v prírode bola dosť väčšina rovníc koncipovaná tak, že súčet všetkých jej premenných prvkov sa vždy rovnal nule. Napríklad v statike sily pôsobiace na určitý vzťažný bod vyvolávali opačnú rovnako intenzívnu reakciu. Pri skúške správnosti súčet týchto síl musel vyjsť nula. Existujú názory, že ekonómia sa nedá zrovnávať z fyzikou, pretože v ekonómii existuje veľa javov, ktoré sa nedajú exaktne popísať. Nič – to tak skúsme klasickým sedliackym rozumom vysvetliť niekedy zahmlené stavy, nerovnomernosti, ktoré sa nás každodenne dotýkajú.

Kapitálová nerovnomernosť. Keďže v tejto dobe je kapitál najpohyblivejší ako kedy v histórii bol dochádza k nepredstaviteľným presunom veľkého kumulovaného bohatstva po celej Zemi, podľa účelnosti jeho použitia. Keď k tomu pridáme ešte násobiaci efekt úroku, princípu veľká kopa pýta viac tak v podstate jeho rast a akumulácia je teoreticky nezastaviteľná, nekonečná, čo je v rozpore napr.: s konečným počtom prírodného bohatstva, čistej vody, kvalitnej pôdy….Kapitálová nerovnomernosť vzrástla aj vďaka práve virtuálnej ekonomike, kedy kombináciou nekvalitných štátnych a súkromných investičných zásahov (manipulácii) dochádza k nafukovaniu a praskaniu kde-akých bublín a bubliniek. Najhoršie na tom je že nezriedka s rachotom pre obyčajných drobných sporiteľov alebo dôchodkových investorov. Niet pochýb, že držitelia alebo správcovia týchto kapitálov majú veľkú moc pri presadzovaní si svojich záujmov. Dôkazom toho je aj napr. v predbiehaní sa premiérov zbedačených a vyrabovaných štátikov pri veľkých investíciách, kde priam kolenačkovou politikou žobronia aby aspoň na chvíľu ten kapitál zakotvil v tej-ktorej krajine.

Ako už ste istotne počuli jedno známe klišé: že peniaze v ekonomike sú zrovnateľné s krvou v živom organizme. Pri spomaľovaní alebo zastavovaní obehu krvi v tele vzniká kyslíkový nedostatok a pri nečinnosti (neprijatí potrebných opatrení) dochádza k smrti. Keď si načrtneme aspoň približne nejaké východiskové body napr.

1.pri takom Slovensku kde 25 rokov púšťali politici žilou pri kde-akých privatizáciách, vykrádaní bánk, pochybných predražených tendroch atď. Tak je síce tiger ešte živý ale výrazne poblednutý.

2. občania, bežný spotrebitelia, živnostníci zarábajúci almužny takisto tej krvi do toho tela nepridajú.

Tak potom ako chcú primäť tigra aby sa začal trošku rezkejšie  hýbať nieto ešte bežať, keď mu cez kapačku odchádza krv do kde-akých, daňových rajov, a do krajín investorov ?  Na jednej strane vidieť prebytok krvi v daňových rajoch kde podiel miliardárov každoročne stúpa rýchlejšie a na  strane druhej bez krvi kopy obslužného personálu (lekárov, učiteľov, stredných manažérov, špecialistov) pomaly už s rovnakým štandardom ako u robotníkov a ďalej sa blížiacim k štandardu sociálne odkázaných skupín  ?

V minulom režime bola kríza typická tým, že každý mal peniaze ale nemal za ne čo kúpiť. Ľudia stáli fronty na banány, televízory, autá, luxusnejší tovar, neskôr aj pracie prášky, toaletný papier atď. Niečo dnes absolútne nepredstaviteľné a pre dnešnú generáciu ako nejaký nevydarený sci-fi hororový príbeh.

Teraz je to naopak regále prehnuté pod tiažou tovaru od výmyslu sveta, preplnených bazárov áut, nepredajných nehnuteľnosti, pretlakom služieb, ktoré by si ľudia radi kúpili ale už ani nie sú bonitný na to aby sa pre ne vôbec zadlžili a to pri tom ešte stále väčšina ich vyrába niekde vo fabrikách, na stavbách alebo ich ponúka ako služby. Jednoducho ľudia sú tak bohatý, že si ani nevedia kúpiť plody svojej spoločnej práce. Ak si zoberieme porovnanie že hlavou sú vládnuce elity a telom je všetok ich obslužný personál, robotníci, politici, rôzni klauni a škrabáci, bezdomovci. Tak v hlave sa to zbieha na porážku, ktorá skôr či neskôr vytryskne na nejakej burze a v tele to vyzerá na anémiu. A to kdejaký odborníci stále vyplakávajú ako ich ruinuje minimálna mzda, ako je zákonník práce nepružný, že treba znížiť minimálnu mzdu na 1 e (rôzne pochybne think-thanky). Spoliehať sa na to, že budeme len vyrábať a vyvážať príde zasa k nerovnomernosti, že už nebudeme mať kde vyvážať. Treba podporiť aj domácu spotrebu teda sa snažiť  hospodáriť tak ako sa o to snažili: Baťa, Ford, atď. Jednoducho kde sa tovar vyrobí mal by sa aj spotrebovať (región, štát, únia).

Istý americký politik alebo ekonóm povedal chcete zabrániť kríze tak vyhadzujte z vrtuľníka ľuďom peniaze asi ako podobenstvo pre telo bez krvi.  Avšak stal sa pravý opak peniaze sa z lietadla hádzali tým, ktorí túto chorobu obehu krvi spôsobili kde sa ešte ako tak niečo cez tie zrazeniny dostane do tela ale aj tak to speje k smrti.