(pokračovanie od menej známeho analytika)
Keby kapitalizmus mohol prispôsobiť výrobu nie na dosiahnutie maxima zisku ale na systematické zlepšovanie hmotného zabezpečenia ľudí, keby mohol usmerniť zisk nie k ukájaniu chútiek príživníkov, nie k zdokonaľovaniu metód vykorisťovania, nie k vývozu kapitálu ale k systematickému zlepšovaniu životnej úrovne pracujúcich, potom by krízy neboli. Aby boli odstránené krízy je nutné odstrániť kapitalizmus. Toto je základ hospodárskych kríz z nadvýroby všeobecne. Na to sa však nemôžeme obmedzovať ak chceme charakterizovať terajšiu krízu. Na túto krízu sa nemôžeme pozerať ako na opakovanie sa starých kríz. Táto kríza prebieha a rozvíja sa za istých nových podmienok, ktoré je nutné spomenúť aby sme získali úplný obraz krízy. Je komplikovaná a prehlbovaná počtom zvláštnych okolností, a bez ich vysvetlenia nie je možné si urobiť jasnú predstavu o terajšej hospodárskej kríze. Aké sú to tie zvláštne okolnosti:
a) Kríza prekvapila najsilnejšiu hlavnú krajinu kapitalizmu, USA, ktoré sústredili vo svojich rukách najmenej viac ako polovinu všetkej výroby a spotreby všetkých krajín sveta. je pochopiteľné, že táto okolnosť musí viesť k ohromnému rozšírení sféry vplyvu krízy, k jej zostreniu a k nahromadeniu nespočetných problémov pre svetový kapitalizmus.
b) V priebehu vývoja hospodárskej krízy sa priemyselná kríza hlavných kapitalistických krajín nielen jednoducho časovo zhodovala, ale „prepletala“ s poľnohospodárskou krízou v agrárnych krajinách, prehlbujúc hospodárske problémy a predurčila nevyhnutnosť všeobecného úpadku hospodárskej aktivity. Nie je treba zdôrazňovať, že priemyselná kríza bude zosilňovať poľnohospodársku a poľnohospodárska kríza zasa priemyselnú, čo bude viesť k celkovému prehĺbeniu hospodárskej kríze v celku.
c) Terajší systém je na rozdiel od predchádzajúceho monopolistický , čo predurčuje nevyhnutnosť boja korporácii za zachovanie vysokých, monopolných cien tovaru, nehladiac na nadvýrobu. Je pochopiteľné, že táto okolnosť, ktorá robí krízu viac trýznivou a pustošivou pre obyčajné masy, ktoré sú základnými spotrebiteľmi tovaru, musí viesť k jej predlžovaniu.
d) Terajšia hospodárska kríza sa rozvíja na základe všeobecnej krízy kapitalizmu, ktorá vznikla už v období 1. svetovej vojny.
Čo z toho vyvodiť:
– v období vojny a po nej sa v koloniálnych a závislých územiach objavil a vyrástol mladý kapitalizmus, ktorý na trhoch úspešne konkuruje starým kapitalistickým krajinám, zostruje a komplikuje boj o trhy,
– vojna zanechala väčšine kapitalistických krajín ťaživé dedičstvo vo forme chronického nevyužívania podnikov a v existencii miliónových armád nezamestnaných, ktoré sa premenili z rezervných armád v stále armády nezamestnaných, čo vytváralo pre kapitalizmus množstvo problémov už pred terajšou hospodárskou krízou, o čo viac komplikujú terajšiu krízu.
Je treba uznať, že súčasná hospodárska kríza je najvážnejšia a najhlbšia zo všetkých doterajších svetových hospodárskych kríz.
2. Zostrenie rozporov kapitalizmu. Najdôležitejším výsledkom svetovej hospodárskej krízy je obnaženie a zostrenie rozporov vlastných svetovému kapitalizmu.
a) Obnažujú sa a zostrujú rozpory medzi najdôležitejšími globálnymi mocnosťami, boj o trhy, boj o suroviny, boj o vývoz kapitálu. Žiaden z kapitalistických štátov nie je spokojný zo starým rozdelením sfér vplyvu a kolónii a závislých krajín. Vidia, že sa zmenil pomer síl a že je nutné vzhľadom k tomu znovu rozdeliť trhy, zdroje surovín a sféry vplyvu. Hlavným z týchto rozporov je medzi USA a Anglickom. Ako v oblasti vývozu hotových výrobkov, tak v oblasti vývozu kapitálu prebieha boj predovšetkým v týchto dvoch krajinách. Stačí si pozrieť akýkoľvek ekonomický časopis, ktorýkoľvek dokument o vývoze tovaru a kapitálu. Hlavným bojiskom je južná Amerika, Čína, kolónie a domínia starých kapitalistických krajín. Prevaha síl je na strane USA. Za týmto hlavnými rozpormi nasledujú podstatné rozpory medzi: Amerikou a Japonskom, Nemeckom a Francúzskom, Francúzskom a Talianskom, Anglickom a Francúzskom atď. nemôže byť pochýb o tom, že v súvislosti s rozvíjajúcou sa krízou bude boj o trhy, suroviny, vývoz kapitálu silnieť každým mesiacom. Prostriedky boja: colná politika, lacný tovar, lacný úver, preskupovania síl a nové vojensko-politické spojenectva, rast zbrojenia a príprava k novým vojnám a nakoniec vojna. Väčšinu odvetví postihla kríza všade ale jedno odvetvie, nie a to vojenský priemysel. Kapitalistické štáty šialene zbroja a obnovujú svoju výzbroj. Načo ? Samozrejme, že nie k besede ale k vojne. A elity potrebujú vojnu, lebo je jediným prostriedkom k novému rozdeleniu sveta, trhov, surovín a sfér vplyvu. Je celkom pochopiteľné, že za tejto situácie dožíva tak zvaný pacifizmus svoje posledné dni, Spoločnosť národov nemá žiadnu silu.
b) objavujú sa a zostrujú rozpory medzi víťaznými krajinami a porazenými krajinami. Z porazených krajín hlavne Nemecko. Je nepochybne, že v súvislosti s krízou a zostrením problémov trhov sa zosilní tlak na Nemecko, ktoré je nielen dlžníkom ale aj silným vývozcom. Svojrázne vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi víťaznými krajinami a Nemeckom, by bolo možné znázorniť v podobe pyramídy, kde na vrchole sedia páni z Ameriky, Francúzska, Anglicka atd. s Youngovým plánom v ruke, s nápisom „Plať!“, a dole rozkúskované Nemecko , strácajúce sily a nútené vynakladať všetky sily, aby splnilo rozkaz o platení miliardových reparácii. Chcete vedieť, čo to je ? To je „duch Locarna“. Myslieť si, že taká situácia môže svetovému kapitalizmu len tak prejsť – znamená v živote nič nechápať. Myslieť si, že nemecký podnikatelia budú najbližších 10 rokov platiť 20 mld. mariek a že nemecký robotníci, žijúci pod dvojitým jarmom „svojich“ a „cudzích“ podnikateľov, umožnia nemeckým podnikateľom vysať z ich žil 20 mld. bez vážnych konfliktov a otrasov – znamená stratiť rozum.
c) objavujú a zostrujú sa rozpory medzi kapitalistickými štátmi a kolóniami a závislými krajinami. Rastúca hospodárska kríza musí nutne zosilniť tlak kolonistov na kolónie a závislé krjainy, ktoré sú hlavnými trhmi a zdrojmi surovín. Je fakt, že európsky kolonisti sú dnes vo vojnovom stave so svojimi kolóniami v Indii, Indočíne, Indonézii a severnej Afrike. Je fakt, že „nezávislá“ Čína bola už fakticky rozdelená na sféry vplyvu a že povstalecké skupiny kuomitangov, medzi sebou bojujú a ožobračujú čínsky národ, plniacich vôľu svojich pánov. Čínsky robotníci si začínajú vytvárať svoje nezávislé územia a formujú svoje armády.
d) nastavajú rozpory medzi pracujúcimi a vlastníkmi kapitálu. kríza už dokázala zosilniť nátlak podnikateľov na robotníkov. Kríza už vyvolala novú vlnu racionalizácie, nové zhoršenie postavenia robotníkov, rast nezamestnanosti a znižovanie miezd. V tejto súvislosti sa rozpadajú a rútia socialno-demokratické ilúzie v masách pracujúcich. Po skúsenostiach s vládami sociálnych demokratov, ktorí marili štrajky, organizovali výluky a strieľali robotníkov, znie v ušiach robotníctva ako zlý výsmech a klamárske sľuby o “ výrobnej demokracii“, „priemyselnom mieri“ a „pokojných metódach“ boja.
Napätie autonomistických snáh Slovákov,... ...
II. svetová vojna vznikla - kvôli ...
neskúsiš to trošku viac rozviesť ...
Dík za doplňujúcu reakciu. Sériou ...
ono je to tak zariadené, že - Kto ...
Celá debata | RSS tejto debaty