Dalibor

Keď si spomenieme na situáciu v kapitalistických krajinách spred 2 rokov, tak sme videli rast priemyselnej výroby a obchodu, taktiež rast produkcie potravín a surovín v agrárnych krajinách. Nad USA žiarila veľká Aureola ako najlepšej a najvýkonnejšej ekonomiky. Víťazné piesne o veľkom rozkvete, poklonkovanie sa pred dolárom, chválospevy na počesť novej techniky a kapitalistickej racionalizácie. Vyhlasovanie novej éry „stabilizácie kapitalizmu“ a nevyhnutnej záhube  a krachu sovietskych krajín.

Momentálne sa kríza dotýka takmer všetkých priemyselných kapitalistických krajín. Namiesto „rozkvetu“ – bieda más a obrovský nárast nezamestnanosti robotníkov a taktiež zbedačenie miliónových más roľníkov. Rúca sa ilúzia všemohúcnosti kapitalizmu a všemocnosti severoamerického kapitálu obzvlášť. Stále slabšie už znejú oslavné piesne na počesť dolára a kapitalistickej racionalizácie. Stále viac silnie pesimistické skuvíňanie o „chybách“ kapitalizmu. A „všeobecné“ výkriky o „nevyhnutnej záhube“ ZSSR vystriedalo zlostné sipenie o nutnosti potrestať „túto krajinu“, ktorá si opovažuje vo všeobecnej kríze napredovať a rásť ďalej.

1.  Svetová hospodárska kríza. Táto kríza je krízou z nadvýroby. To znamená, že bolo vyrobené viac tovaru, než môže pohltiť trh, teda bolo vyrobené viac textilu, paliva, priemyselných výrobkov a potravín viac než môžu kúpiť za hotovosť hlavní spotrebitelia t. j. ľudové masy, ktorých príjmy zostávajú na nízkej úrovni. Z toho dôvodu sa hromadí „prebytok“ tovaru, textilu, obilia v skladoch alebo dokonca ničí, aby udržali vysoké ceny, obmedzujú výrobu, prepúšťajú robotníkov a ľudia musia trpieť biedu preto, že oficiálne bolo vyrobené veľa tovaru, avšak ľudia by si aj radi niečo kúpili ale kvôli racionalizácii výroby ich mzdy nepostačujú na ceny tovarov, ktoré vyrábajú.

Táto kríza je prvá povojnová svetová hospodárska kríza. Je svetovou krízou v tom zmysle zahrňuje všetky alebo takmer všetky priemyselné krajina sveta, pričom ani Francúzsko, ktoré systematicky vstrekuje do svojho organizmu miliardy mariek reparačných platieb Nemecka, sa nemohlo vyhnúť depresii, ktorá musí podľa všetkých údajov prerásť v krízu. Je svetová aj v tom zmysle, že kríza priemyselná vypukla zároveň s poľnohospodárskou, zahrňujúc produkciu všetkých druhov surovín a potravín v hlavných agrárnych krajinách sveta.

Terajšia svetová kríza sa cez svoj všeobecný charakter rozvíja nerovnomerne a prekvapuje to rôzne krajiny, rôznou silou a v rôznej dobe. Priemyselná kríza začala najprv v Poľsku, Rumunsku a na Balkáne. Rozvíjala sa po celý minulý rok. Zjavné príznaky začínajúcej poľnohospodárskej krízy sa vyskytovali už v roku 1928 v Kanade, USA, Argentíne, Brazílii a v Austrálii. Po celé toto obdobie je priemysel USA na vysokých priečkach a v polovici roku 1929 dosahuje priemyselná výroba USA takmer rekordnú úroveň. Zlom nastáva v druhej polovici roku 1929 a potom sa rozvíja prudká kríza priemyselnej výroby, ktorá vrhla USA na úroveň z roku 1927. Hneď na to nasleduje priemyselná kríza v Kanade a  Japonsku. Potom prichádza kríza do Číny a iných koloniálnych krajín, kde sa kríza prehlbuje poklesom cien striebra a taktiež poklesom poľnohospodárskej produkcie. Čo sa týka západnej Európy tam kríza začína prichádzať iba začiatkom tohto roku a to nie všade rovnakou silou, Francúzsko však vykazuje i v tomto období stále rast priemyselnej výroby.

Údaje z 2. štvrťroku vykazujú údaje, ktoré hovoria o zhoršujúcom sa priebehu krízy. Tieto údaje svedčia: o novom poklese akcii na newyorskej burze a novej vlne úpadkov v USA, o novom obmedzení výroby, o znižovaní miezd robotníkom a raste nezamestnanosti v USA, Nemecku, Anglicku, Taliansku, Japonsku, Južnej Amerike, Poľsku, Československu a vo Francúzsku začala stagnácia v priemyselnej výrobe. V USA je dnes cez 6 mil. nezamestnaných, v Nemecku asi 5 mil., v Anglicku cez 2 mil., v Taliansku, v Južnej Amerike, v Japonsku po milióne, v Poľsku, Československu a Rakúsku po 500 tis. Kríza z nadvýroby v poľnohospodárstve dospela až tak ďaleko, že kvôli zachovaniu vysokých cien sa v Brazílii vyhodilo do mora cez 2 mil. vriec kávy, v Amerike sa kúri kukuricou namiesto uhlím, v Nemecku kŕmia prasatá obilím.

Teraz, keď svetová hospodárska kríza rozvíja svoje ničivé pôsobenie, posiela ku dnu celé vrstvy stredných a drobných podnikateľov, ožobračuje robotnícke vrstvy a farmárov a väčšinu takto postihnutých sužuje hlad. Ľudia sa pýtajú: Kde je príčina krízy, v čom jej základ, ako proti nej bojovať, ako ju odstrániť ? Vymýšľajú sa najrozmanitejšie teórie krízy. Navrhujú sa celé projekty na „zmiernenie“, „predchádzanie“, odstránenie“ krízy. Opozície zvaľujú vinu na vlády, ktoré „neurobili všetky opatrenia“ aby sa zabránilo kríze. „Demokrati“ obviňujú „republikánov“ , „republikáni“ „demokratov“ a všetci spolu Hooverovú skupinu s ich FEDom, ktorý nedokázal skrotiť krízu. Je pochopiteľné, že všetky tieto „teórie“ a projekty nemajú nič spoločného s vedou. Je nutné priznať, že súčasní ekonómovia v tvári v tvár kríze sa prejavili ako úplní bankrotári a nielen to ukázalo sa , že nemajú ani štipku pudu sebazáchovy oproti ich predchodcom. Zabudli na to ,že krízu nemožno považovať za náhodný zjav ale že je nevyhnutným dôsledkom kapitalizmu. Už viac než 100 rokov dochádza k periodickým hospodárskym krízam, ktoré sa opakujú každých 12-10-8 rokov za toto obdobie už všetky možné typy vlád sa pokúšali „predchádzať“ a „odstraňovať“ krízu. Avšak neboli schopní ju poraziť nakoľko ostali vo svojich obmedzených medziach kapitalizmu. Čo je na tom divného, keď aj teraz verejní činitelia nič nezmôžu ? Čo je na tom čudného, keď opatrenia súčasných vlád v skutočnosti nevedú k odstráneniu krízy ale práve naopak, dochádza k novým výbuchom úpadkov, k novým vlnám nezamestnanosti, pohlcovaniu menších podnikateľov väčšími ? Základom hospodárskych kríz z nadvýroby, ich príčina tkvie v samom princípe kapitalistického hospodárstva, základ krízy je v rozpore medzi spoločenským charakterom výroby a kapitalistickým spôsobom privlastňovania si výsledkov výroby. Výrazom tohto základného rozporu kapitalizmu je rozpor medzi obrovským rastom výrobných možností kapitalizmu, vypočítaným na dosahovanie maxima zisku a relatívnym znížením kúpyschopného dopytu miliónových más pracujúcich, ktorých životná úroveň je neustále znižovaná a udržiavaná na krajnom minime. Aby zvíťazili v hospodárskej súťaži a vyžmýkali čo najväčší zisk, sú podnikatelia nútený rozvíjať techniku, racionalizovať, zosilňovať pracovné tempo robotníkov a zvýšiť výrobné možnosti svojich podnikov na hranicu. Aby nezostali pozadu jeden za druhým, sú všetci nútený ísť cestou šialeného rozvoja výrobných možností. Vnútorný aj vonkajší trh, kúpna sila miliónových más robotníkov a roľníkov, ktorí sú nakoniec hlavnými kupujúcimi, zostáva na nízkej úrovni. To je kríza z nadvýroby. Takto sa periodicky opakujú známe dôsledky: že sa tovar nepredáva, že rastie nezamestnanosť, že klesá mzda a tým sa ďalej prehlbuje špirála slabnúcej kúpyschopnosti.

(pokračovanie na budúce)