Keď si pozrieme tú celú ponovembrovú históriu tak by sa dalo skonštatovať, že úspešný líder = úspešný populista.
Tesne po 89 sme sa takmer všetci dali zmagoriť rakúskymi plnými igelitkami, modrými rifľami, tykytálkami od výmyslu sveta, tropickým ovocím, že takto ten raj vybudujeme (poprípade prestávame) nákupom týchto tovarov. Lenže opak sa stal pravdou tovar sme nakúpili, nakúpené západné seriály a filmové trháky pozerali a nič. Výplaty stále ako za socíku ale ceny pomaly ako na západe. Slušní ľudia stratili a lumpenproletariát zarobil. Nejak sa to jednoducho zadrhávalo, potom, že musíme byť samostatní a sami si budovať svoju vlasť alebo dokonca Švajčiarsko. Naozaj to ľudia chvíľu žrali na pasienkoch, bolo to asi veľmi opojné v podstate stačilo len uveriť, keď nám otec zakladateľ voľačo zanôtil, boli to skromní veriaci ľudia, ktorí uverili že nám tak malo stačí a budeme Švajčiarmi (avšak len tí vyvolený z nás). Na tejto vlne sa lupiči viezli nejak do 98 roku, keď sme zistili, že už ani jedna banka poriadne nefunguje a čochvíľa ani fabrika. Samozrejme boli aj tlaky zo západu, že aj oni chcú byť na tučnej žranici, nielen slovenský kapitálotvorní, to ešte neboli sprivatizované zlaté nosnice.
A tak našli šikovného cigánskeho eskamotéra, ktorý naozaj čo slovo to perla. Prišla nová ohromná vlna, ktorá nás mladých vtedy dvíhala a pateticky musím priznať, že aj trochu revolucionizovala bolo to ako keby sa mal už úspešne doklepnúť november 89. Budú dvojnásobne platy, budú sa stavať byty pre mladých aby si mohli zakladať rodiny, lebo to je základ štátu – rodina. Preč s korupciou a zlodejčinou ! Dotiahnuť západných investorov, ktorí nás budú kŕmiť asi zlatou lyžičkou. Celá táto šaškáreň, skončila trápnou čiernou knihou a vykopnutými dverami v Elektre. Ešte nakoniec z otca zakladateľa urobili martýra. Už prvé mesiace boli spory, kto bude líder rabovačky, kto čo bude riadiť, optimalizovať a kde komu sa čo bude prihrávať a kde kto bude mať akú trafiku. Cele mesiace len kauza za kauzou, vedrá špiny a vrážd. Nakoniec vidiac, že už im končí obdobie tak sa zmobilizovali, koalične dohodli a podelili si tú korisť, ľudom bohužiaľ nehodili ani tú ohlodanú kosť a toto im zlomilo väz. V podstate každý súdny jednobunkovec s pamäťou do 2 volebných období mal už tejto pravicovej hry na lásku a demokraciu dosť.
A tak chvíľkové vákuum zaplnil nový blaf, že stredná cesta, nikto netušil čo je to za fígeľ ale doposiaľ zatiaľ jeden z najúspešnejších. Zlý socík, zlá pravica tak poďme nejak stredom. To, že to má úspech dokazuje aj profilácia niektorých „kvázi pravicových strán“, že od stredu-napravo. Vyzerá to, že súčasný beťári nie sú tak natvrdli ako Tí hlupáci predtým a predsa za veľkej oslavy hodia nejakú ohlodanú kosť aj tým bedárom, ktorí sa každodenne niekam trmácajú vlakom za obživou.
Z tohto kolotoča naľavo, napravo, do stredu už značnú časť populácie poriadne otrávilo a fakt nevolia.
Takže fiškusi ! Bez populizmu to asi nepôjde a tie Vaše straničky sa budú plantať niekde okolo 5 %. Len to zas neprepáľte ako SKOKani lebo na to sa snáď ani toľko opovrhovaný ficovoliči nechytia.