Rád by som vycucol do pľacu menej známeho politicko-ekonomického analytika ako to vtedy videl. Niekedy sa vraj história opakuje.
Medzinárodné vzťahy charakterizujú tieto rozpory: 1. rozpory medzi chudobnými a bohatými vrstvami obyvateľstva v kapitalistických krajinách, 2. rozpory medzi globalistickými skupinami a oslobodzovacími hnutiami v kolóniách a závislých krajinách, 3. rozpory medzi víťazmi a porazenými po 1. sv. vojne, 4. rozpory medzi samotnými víťazmi po 1. sv. vojne.
Kapitalizmus sa už dostáva z chaotickej situácie vo výrobe, obchode a financiách, ktorý nastal po svetovej vojne. Vo všetkých európskych krajinách výroba v porovnaní s rokom 1919 rastie a dosahuje 80 – 90 % predvojnových hodnôt. Francúzsko už prekročilo aj predvojnové hodnoty, kým Anglicko rastie pomalšie k predvojnovým hodnotám. Centrum svetovej finančnej moci sa ale z Európy presunulo do Severnej Ameriky. USA dosahuje značný rast vo výrobe, obchode a hromadení kapitálu. 5/9 celkovej svetovej zásoby zlata sa nachádza v USA, ktorí sú aj najväčší vývozcovia investícii. Európske krajiny museli vývoz investícii značne obmedziť, naopak stali sa krajinami do ktorých sa investuje. Zadlžená Európa musí kvôli svojím záväzkom nutne zvyšovať daňové zaťaženie svojho obyvateľstva. Daňové zaťaženie obyvateľstva vo väčšine krajín v percentuálnom pomere k HDP k roku 1913 výrazne rastie napr.: Anglicko z 11 % na 23 %, Francúzsko z 13 % na 21 %, Taliansko z 13 % na 19 %. Toto daňové zaťaženie výrazne zhoršuje životnú úroveň pracujúcich. Európa zaplatila a bude platiť za svoju povojnovú stabilizáciu USA príliš veľkú cenu. Kedysi najväčší veritelia a investori ako Anglicko, Francúzsko, Nemecko museli väčšinu svojich záujmových sfér prenechať USA. Dá sa povedať, že Európa sa dostala do finančnej závislosti od USA.
Pri 2. skupine rozporov treba spomenúť výrazný rast priemyslu ale hlavne kultúrny rast v kolóniách prejavujúci sa národným uvedomovaním sa a z toho vyplývajúcich požiadaviek rôznych oslobodzovacích hnutí, ktoré prerastajú aj do ozbrojených konfliktov ako napr.: oslobodzovací boj Egyptu a Indie od anglického vplyvu, Sýrie a Maroka od francúzskeho vplyvu, Číny od anglo-japonsko-amerického vplyvu. Z tohto vyplýva, že veľmoci stoja pred rizikom straty svojich dôležitých kolónii.
Po versailleskom mieri sa Európa rozdelila na dva tábory, tábor porazených Nemecko, Rakúsko a iné a na tábor víťazov Dohoda + Amerika. Dawesov plán má zabezpečiť, že Nemecko musí zaplatiť Dohode minimálne 130 mld. zlatých mariek, a to v rôznych lehotách. Dôsledky tohto plánu sa už prejavujú v zhoršenej situácii Nemecka, v krachoch podnikov a rastu nezamestnanosti. Dawesov plán má fungovať tak, že Nemecko bude zarábať na ešte neobsadených trhoch aby mohlo platiť víťazným krajinám reparácie a tie by mali z nich platiť dlhy Amerike. Avšak neobsadených významných trhov však už nebolo veľa a Rusko nemalo záujem sa stať surovinovo – agrárnym príveskom Nemecka. Pokračovaním Versailles bola konferencia v Locarne, kde sa potvrdili víťazné strany a to, že porazení si musia plniť svoje záväzky aj napriek veľkým územným stratám Nemecka ako je Sliezko, Gdaňsky koridor, Gdaňsk. Dá sa predpokladať, že ak Dawesov plán nesie budúci zárodok revolúcie v Nemecku tak Locarno nesie v sebe zárodok novej vojny v Európe. Na konferenciách sa všade hovorí o mieri medzi európskymi štátmi. Z európskej histórie je však známe , že zakaždým keď sa uzatvárali zmluvy o rozostavení síl pre novú vojnu, hovorilo sa im mierové zmluvy. Uzatvárali sa zmluvy, obsahujúce prvky budúcej vojny a vždy bol tento proces sprevádzaný veľkými výkrikmi o mieri. Príkladom tomu môže byť prusko-francúzska vojna, kde víťazom bolo Nemecko. V tomto období všetci hovorili o mieri a tak Nemecko uzatvorilo v roku 1879 dohodu o mieri aj s Rakúskom, ktorá sa potom stala základom svetovej vojny proti Francúzsku a Rusku. Ale ani Rusi a Francúzi nezaháľali a v rokoch 1891 – 1893 uzatvorili dohodu o mieri. Údajne tam bolo dohodnuté, že v prípade vojny s Nemeckom: Rusko musí postaviť na západnú frontu 700 tis. vojakov a Francúzsko 1300 000 vojakov. Obidve tieto dohody sa oficiálne nazývali dohodami o mieri, priateľstve a pokoji v celej Európe.
V skupine víťazov, ktorým dominuje Veľká Británia a USA sa tiež objavuje dosť veľká konkurencia ohľadne vplyvov a rozdelenia si území ropnými spoločnosťami obidvoch krajín. Otázka veľkosti ropnej produkcie je pre týchto dvoch hlavných hráčov kľúčová nakoľko určuje, ktorý z nich bude udávať smer v hospodárskej, obchodnej aj vojenskej oblasti. Súperí sa hlavne v Južnej Amerike, Perzii a v oblastiach Rumunska. Takisto sa objavujú aj rozpory medzi Anglickom a Francúzskom o dominanciu na kontinente ale boj sa vedie zákulisne v kolóniách, kde si vzájomne podporujú oslobodzovacie hnutia. Je aj zrejmý nárast zbrojenia v týchto krajinách aj keď Nemecko je odzbrojené. Môžeme konštatovať úžasný rozmach letectva vo Francúzsku, námorný v Anglicku a v USA.