Dalibor

Vychádzajúc z týchto mojich predchádzajúcich článkov uvedených na tomto blogu:  http://daliborhajducik.blog.pravda.sk/2015/09/18/kriza-nerovnomernost-distribucie-bohatstva-1/  ;   http://daliborhajducik.blog.pravda.sk/2015/09/08/fikcia-mutti-angela-premysla/  by som rád pokračoval v mojej úvahe Ako ďalej.

Podľa istého sociológa je stredná vrstva zložená z malých podnikateľov a manažérov, ľudí v slobodných povolaniach ale aj nižších úradníkov, veľkých poľnohospodárov a vysoko kvalifikovaných robotníkov. Hovorí sa, že je to najpočetnejšia a  kľúčová vrstva nevyhnutná pre správne fungovanie štátu a spoločnosti vôbec. Je to vlastne obslužný personál vyššej vrstvy.  Špecifický príjem na Slovensku týchto ľudí je niekde od 600 – 1200 E.  Čo možno stačí sotva len na nejaké prežitie nie to ešte na zreprodukovanie sa a už vôbec nie na vytváranie ilúzie voľajakého domáceho dopytu. V Staroveku otrokár okrem jeho práva zabiť otroka, sa o neho staral aby vydržal ďalej pracovať, aby si mohol zregenerovať sily a zreprodukovať sa. Tým božechráň neobhajujem zlatú klietku ale prečo je to tak ťažké prežiť v Novoveku, pri všetkých tých technologických výdobytkoch dnešnej doby, kedy už minimálne odpadla namáhavá práca v poľnohospodárstve, kameňolomoch, ktorá viazala značnú časť pracovnej sily ? Starovekí filozofovia snívali o tom, že raz ľudstvo bude odbremenené od ničotnosti každodenného zápasu o prežitie, a že sa ľudia budú venovať ušľachtilejším činnostiam a myšlienkam.

Zdanlivý boj medzi pravicou a ľavicou, v podobe medzi sebou súperiacich lokálnych šéfov a sponzorov kto bude určovať a prerozdeľovať len uvádza ľudí do akéhosi „Matrixu ilúzii, že takto to funguje a to je ten hlavný boj na ktorý sa treba sústrediť“, neuvedomujúc si, že  už pred 15 rokmi prehrali boj s „korporátnym hegemonizmom“ nadnárodných spoločností. Veď to môžeme vidieť v: skoro nekonečných daňových prázdninách, minimálnej mzde hraničiacej s žobračenkou, neskutočnej výške dotácii vybraných pracovných miest, odlievaní ziskov bez úžitku domáceho obyvateľstva, medzištátnych pretekoch o to kto ponúkne viac, a pod. …. A to už nehovoriac o tragikomických tančekoch okolo zvyšovania sa už úbohej minimálnej mzdy.

Nedávno sa v médiách objavili rôzne články o dopadoch krízy na ľudí  v USA, kde sa konštatovalo, že viac ako 50 mil. obyvateľov je závislých na food stamps (potravinových lístkov) a minimálne polovica obyvateľstva je závislá na nejakej sociálnej pomoci od štátu. Nejaký dobrovoľníci sa podujali, vyskúšať si mesiac žiť na ulici a stravovať sa iba z týchto lístkov. Zo začiatku to vyzeralo v pohode, stravovali sa na cestovinách občas na nejakých jogurtoch ale napríklad na mäso už nemohli ani pomyslieť. Ku koncu už cítili, že telo potrebuje trochu viac výdatnejšiu a lepšiu stravu až to bolo psychicky neznesiteľné, pretože ich myseľ neustále zamestnávala požiadavka tela dostať sa k lepšiemu, výdatnejšiemu jedlu. Celé ich myslenie do budúcna sa sústreďovalo iba na to ako sa zajtra najem !

Je to síce extrémny prípad ale keď to prenesieme do našej spoločnosti a pripustíme, že človek potrebuje nielen jesť ale aj niekde bývať, ošatiť sa, vzdelávať,…atď. tak môžeme pripustiť aj tvrdenie že: „Materiálna chudoba ohlupuje !“ Samozrejme, odmysliac si zopár historických osobností ktorým stačilo ku každodennému šťastiu miska ryže, ale ruku na srdce nie je to ľahké byť Gándhim v tejto konzumnej dobe.  Nakoľko ľudia sú stále viac zamestnávaný ako uspokojiť svoje základné potreby, nemajú čas venovať sa ušľachtilejším činnostiam a myšlienkam a niekedy aj dianiu okolo seba.  Napríklad Vš pracovníci, pedagógovia a vedci sa musia viac naháňať za nejakými bokovkami aby slušne vyžili pritom keby neplytvali svoj drahocenný čas pre malichernosti mohli by sa venovať viacej činnostiam, ktoré by mohli posunúť spoločnosť ďalej. Jednoducho väčšina ľudí si nemôže dovoliť myslieť do budúcnosti ďalej ako do ďalšej  výplaty.

Ak vychádzame z približnej hodnoty platového mediána niekde pri 720 E v hrubom, dostávame sa ku polovičnej (kritickej hranici) masy ľudí ktorá zarába toľko alebo menej. Keď Vám nedajbože študujú zo 3 deti a dochádzajú vlakom, dochádzate za prácou do susedného okresu s manželkou a zase vlakom, člen Vašej rodiny zarába minimálku (zvýšená hranica odvodov), kúrite ešte luxusným plynom, keď prevažná väčšina výdavkov sú potraviny, a pod. a za predpokladu, že Vám pamäť slúži viac ako na 1 – 2 volebné obdobia, tak nemusíte byť veľký matematický génius na to aby ste vedel aký výsledok Vám z toho vyjde.

Trochu na odľahčenie.

Nedávno išiel v telke taký sci-fi príbeh s Keanu Reeves, kde mimozemšťania už dlhšie pozorujúc ľudstvo a Zem usúdili, že ľudstvo je deštruktívne a oni by chceli pred ním zachrániť Zem nakoľko je jedinečná v ohraničenej časti vesmíru. V štýle Noemovej archy odoberali všetko živé, čo by mohli použiť pri obnove života po vyhladení ľudskej rasy na Zemi. Ľudstvo sa bránilo voči tomu najmodernejšími zbraňami ale situácia sa stále zhoršovala. Ľudstvo sa ocitlo v kritickej situácii. Našťastie sa našlo zopár ľudí, ktorým sa podarilo presvedčiť Čističa (Keanu) aby ten proces zastavil, že ľudia v kritickej situácii dokážu zmeniť svoje správanie.

Tak je to v podstate jednoduché na rozdiel od  týchto nešťastníkov, mi musíme len presvedčiť našu elitu (zopár ľudí)  aby sa viacej s nami pracujúcimi delila o plody našej spoločnej práce. Verím, že takisto ako hrdinovia v tomto filme precitnú a zabránia Veľkému Krachu.