Dalibor

Podľa definícií uverejnených na internetovej Encyklopédii Revolúcia je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami. Štátny prevrat je náhla, často násilná a prudká, politická zmena politického systému a vládnucich skupín ľudí. Prevrat zásadného významu, veľký prevrat a podobne sa nazýva aj revolúcia. Pri štátnom prevrate dochádza k zmene moci v rozpore s platnou legislatívou v danom štáte. Prevratom môže dôjsť k zmene demokratického režimu na nedemokratický ale aj nedemokratického režimu na demokratický. Častým prípadom je aj výmena jednej totalitnej mocenskej skupiny za inú.

Tak ako každý Rok aj v tomto si budeme pripomínať udalosti z jesene – zimy roku  1989. Tesne po týchto udalostiach nikto ani nezapochyboval, že to boli revolučné udalosti. Postupom času sa náš ťažko poskladaný domček argumentov, dôkazov a konštrukcii začína nejako podlamovať alebo v niektorých častiach aj meniť na prach. Boli sme svedkami zázračných prerodov, obrátení (niekedy až biblických rozmerov) ako sa z niektorých prostitútok a vekslákov stávali  šikovný „bussinessmani“, z niekoľkých uvedomelých zväzákov a mladých kádrov KSČ sa stali vodcovia politických strán (údajne aj kresťanských), z kovaných komunistických ideológov, cenzorov a inkvizítorov a hlásateľov lepších zajtrajškov so sovietskym zväzom sa stali ako čarovným mávnutím prútika nepoddajný vierozvestcovia demokracie a lásky, ultra-liberalizmu a pod. Z nádejných skladateľov oslavných Februárových básničiek sa stali tvrdý kapitalistický ekonomický a sociálny experimentátori, ktorí doslova vyháňali ľudí z republiky síce nie z ideologických dôvodov, ale preto lebo už istým časom ľudia nemali ani čo jesť.

Výsledkom 26 – ročného bačovania pravicových politických strán (áno pravicových len s modrým, zeleným, hnedým ale aj oranžovým marketingom) je sociálna katastrofa v podobe demografického prírastku, rozpadu niekoľko 100 – ročnej rodinnej tradície, obrovskej zadlženosti väčšiny obyvateľstva bez nejakej svetlej budúcnosti prežívajúceho z jednej krízy do druhej. Na druhej strane len malá vybraná hŕstka obyvateľstva žije svoj jachtovo-smotánkovo-milionársky sen. Keď si spomenie z fyziky na teóriu o dvoch spojených nádobách a keď pripustíme fakt, že komunisti aj za cenu represii vybranej skupiny intelektuálov sa snažili udržať vyrovnanú hladinu v oboch nádobách, tak dnes v nádobách vidíme značnú nerovnováhu v jednej hŕstka šťastlivcov a v druhej neustále chudobnejúca a zväčšujúca sa masa pracujúcich. Nechcem touto úvahou polarizovať ľudí to nie ale táto spoločnosť to nejako automaticky realizuje tým, že kapitál sa jednoducho vďaka úrokovej filozofii neustále zväčšuje a na druhej strane sa prepadá stredná vrstva k chudobe.  Takže toto usporiadanie nás samo polarizuje a prerozdeľuje aj napriek niektorým humanistickým apelom na elity aby sa viac delili o výsledky spoločnej práce aj so svojimi zamestnancami.

Podľa posledných prieskumov sa zistilo, že ľudia žijú za posledné roky najlepší a najkvalitnejší život aký kedy údajne v histórii mohli žiť na Slovensku. Otázne je že za akú cenu ? Nízka pôrodnosť, neustále zaostávajúce školstvo (dokonca za nemalé peniaze pracne obnovované odborné školstvo prepojené s firmami), zdravotníctvo, výroba s minimálnou pridanou hodnotou bez nádeji na zlepšenie. Podľa údajov z roku 2014 zahraničný dlh SR je okolo 86 miliárd USD. Keby sme si to chceli predstaviť tak je to 86 000 miliónov USD, alebo 860 000 domov alebo bytov v hodnote jedného 100 000 USD. Sme taký bohatý, že väčšina ľudí si to ani nevie predstaviť lebo rozmýšľa v maximálnych mesačných intervaloch od 300 – 800 E. Zo známeho hesla: “ to big, to fail“ by sme to mohli po slovensky zhrnúť asi takto: “ Teľo veľa peňeži, račij nedumac co zitra budze ! Toľko, ži šebe dneškaj !“. A to ešte nikto nevyčíslil následky privatizačnej rabovačky, na majetok ktorí ľudia dreli zhruba 40 rokov !

Za ilúziu života v kapitalizme bude treba zaplatiť faktúrku k dnešným dňom zhruba za 86 mld. USD. Otázka znie: Kedy a kto to zaplatí ? Väčšina už asi tuší, že kto.

Zaujímavé súvislosti:

Matúš 7, 15 – 20,

Dzurinda, Pomník vďaky, Spomienka na slávne dni